Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Iz 55,8-9
S týmto Božím výrokom sa stretáme často. V malých veciach, aj vo veľmi veľkých, alebo ťažko pochopiteľných.
Keď opitý vojak zabil Anku Kolesárovú, ktorá veľmi chýbala otcovi a bratovi, ešte viac tým, že mamka už nežila, tak sa to dalo vidieť ako Božiu prehru. A nič sa mnoho rokov nedialo. Teraz do Vysokej nad Uhom, kde Anka žila, chodí obrovské množstvo ľudí a rozhodujú sa pre krásny život. Tí, čo majú minulosť strašne doničenú, aj tí, ktorí doteraz odolávali pokušeniam zlého a utvrdia sa v tom rozhodnutí. Ten vojak zomrel pár dní po Anke, ale o ňom sa nehovorí. Odišli do večnosti v blízkom čase, ale s rozdielnym postojom k životu.
Veľmi na to myslím pri spomienke na tragédiu s autobusom, pri ktorej zomreli 3 veľmi dobré dievčatá. Naša logika v tom všetkom končí, lebo Božia logika ju prevyšuje. Veľmi dobrý kňaz Jožko Krišanda hovorieval – Pán Boh oberá ovocie zo stromu keď je zrelé. Nenecháva ho na strome zhniť. Jeho odchod v 37 roku života to potvrdil. A len Pán Boh vie, kto koľko na tejto zemi má byť. Veľmi ma povzbudil výrok jedného z otcov týchto dievčat – Veď oni sú už tam, kde mi raz všetci chceme prísť…. Naše náboženstvo nás utvrdzuje v tom, že večnosť je dôležitejšia, ako časný život. A nepredvídateľnosť ich povýšenia do večnosti, je pre nás povzbudením k pripravenosti a k poctivému využívaniu možností, ktoré nám Pán Boh dáva. Keď sa pýtali don Bosca, ako sa dá dostať do neba, hovoril – Plňte si povinnosti, buďte veselí a vyhýbajte sa hriechu. Z opisu ich života sa dá povedať, že cestu do neba žili naplno. Stále s Pánom.
Západ slnka býva krásny. A keď na jednom mieste slnko zapadá, súčasne vychádza na druhej strane. A to tiež býva krásne. Keď nás Pán Boh denne každý večer a ráno presviedča o tom, že noc je len dočasná, tak verím silno tomu, že naše životy nekončia na cintoríne, ale v nekonečnej nádhere pokračujú trvalou radosťou v nebi. Nech nás táto udalosť povzbudí k tomu, aby sme boli stále pripravení na povýšenie do večnosti a pamätali, že široká cesta pohŕdania Božími príkazmi nebezpečne končí v zatratení a cesta nasledovania Pána nás vedie do trvalej blaženosti v nebi.
o. Dominik
