Farnosť Veľká Lomnica

Téma: Myšlienky, vzťahy, vnútorný človek

00:04:06 – začiatok prednášky

01:04:47 – uzdravujúca modlitba

01:18:01 – otázky

Hosť: ThLic. Ľuboslav Petričko

Už tradičné farské podujatie sa uskutoční 29.06.2024, začneme o 9.00 sv. omšou na futbalovom ihrisku. Ak sa chcete zapojiť do príprav a realizácie podujatia dajte nám o sebe vedieť sem: Beh pre Ježiša – rád pomôžem do 21.6. 2024.

Súčasťou programu bude aj tombola. Ak chcete prispieť darovaním nejakej ceny, môžete ju doniesť do 25.6.2024 do sakristie kostola. Ďakujeme.

V prípade potreby/otázok môžete volať 0902 367 629 (Zuzana Floreková).

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Iz 55,8-9

S týmto Božím výrokom sa stretáme často. V malých veciach, aj vo veľmi veľkých, alebo ťažko pochopiteľných.
Keď opitý vojak zabil Anku Kolesárovú, ktorá veľmi chýbala otcovi a bratovi, ešte viac tým, že mamka už nežila, tak sa to dalo vidieť ako Božiu prehru. A nič sa mnoho rokov nedialo. Teraz do Vysokej nad Uhom, kde Anka žila, chodí obrovské množstvo ľudí a rozhodujú sa pre krásny život. Tí, čo majú minulosť strašne doničenú, aj tí, ktorí doteraz odolávali pokušeniam zlého a utvrdia sa v tom rozhodnutí. Ten vojak zomrel pár dní po Anke, ale o ňom sa nehovorí. Odišli do večnosti v blízkom čase, ale s rozdielnym postojom k životu.
Veľmi na to myslím pri spomienke na tragédiu s autobusom, pri ktorej zomreli 3 veľmi dobré dievčatá. Naša logika v tom všetkom končí, lebo Božia logika ju prevyšuje. Veľmi dobrý kňaz Jožko Krišanda hovorieval – Pán Boh oberá ovocie zo stromu keď je zrelé. Nenecháva ho na strome zhniť. Jeho odchod v 37 roku života to potvrdil. A len Pán Boh vie, kto koľko na tejto zemi má byť. Veľmi ma povzbudil výrok jedného z otcov týchto dievčat – Veď oni sú už tam, kde mi raz všetci chceme prísť…. Naše náboženstvo nás utvrdzuje v tom, že večnosť je dôležitejšia, ako časný život. A nepredvídateľnosť ich povýšenia do večnosti, je pre nás povzbudením k pripravenosti a k poctivému využívaniu možností, ktoré nám Pán Boh dáva. Keď sa pýtali don Bosca, ako sa dá dostať do neba, hovoril – Plňte si povinnosti, buďte veselí a vyhýbajte sa hriechu. Z opisu ich života sa dá povedať, že cestu do neba žili naplno. Stále s Pánom.
Západ slnka býva krásny. A keď na jednom mieste slnko zapadá, súčasne vychádza na druhej strane. A to tiež býva krásne. Keď nás Pán Boh denne každý večer a ráno presviedča o tom, že noc je len dočasná, tak verím silno tomu, že naše životy nekončia na cintoríne, ale v nekonečnej nádhere pokračujú trvalou radosťou v nebi. Nech nás táto udalosť povzbudí k tomu, aby sme boli stále pripravení na povýšenie do večnosti a pamätali, že široká cesta pohŕdania Božími príkazmi nebezpečne končí v zatratení a cesta nasledovania Pána nás vedie do trvalej blaženosti v nebi.

o. Dominik

Prihlasovanie a bližšie informácie TU!

Pán Ježiš povedal : „Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky“. Tie slová dávajú nádej, lebo záchrana existuje. Preto Pán Ježiš túžil, aby bol ustanovený sviatok Božieho milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci. Pán Ježiš sľúbil. „V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát“. V Božom slove sme videli postoj jeho milosrdenstva na mnohých miestach. V podobenstve o márnotratnom synovi – Syn nemal v sebe extra veľkú ľútosť. Bol len hladný a vedel, že u otca je čo zjesť. A otec ho prijal s radosťou. Prvý človek na svete vyhlásený za svätého je Dismas – lotor z kríža, ktorý už nemal možnosť napraviť svoje skutky, ale ľutoval to, že ich vykonal. Len poprosil Pána, aby si naňho spomenul, keď bude vo svojom kráľovstve. Malá viera, trocha ľútosti a odpoveď Pána bola jasná – „Dnes budeš so mnou v raji“. Pán Boh si s našimi nedokonalosťami ľahko poradí, ale náš postoj voči nemu môže blokovať milosť, ktorú by z veľkou radosťou chcel dať každému. Raz Pán povedal – „Na potrestanie mám celú večnosť, teraz dávam čas milosrdenstva“. Kto chce Božie milosrdenstvo pociťovať pri božom súde, potrebuje ho prejavovať počas života. Prejav milosrdenstva je cez skutok, slovo a modlitbu. Je dobré si pamätať to poradie. Najprv pomáhať dobrými skutkami. Potom využiť svoj dar reči na oslavovanie Pána Boha a povzbudzovanie druhých. A potom využívať čas na modlitbu za seba a za druhých, aj za tých, na ktorých vo svete nik nemyslí v modlitbách. Na správne rozdeľovanie skutkov, slov a myšlienok nám dal Pán anjela strážneho. Lebo nie každá príležitosť na dobrý skutok je vhodná. Aby sme boli čistí pred Pánom, máme robiť to, čo chce Pán od nás. Preto sa v rannej modlitbe zjednocujeme s ním, aby sme v jeho atmosfére prežili deň a boli vnímaví na hlas anjela strážneho, cez ktorého nám Pán hovorí čo robiť a čomu sa vyhnúť. Bez Pána sa môže stať, že nás boží nepriateľ odláka od plnenia Božej vôle k humanizmu – konaniu dobra bez Pána. A v tom sa dá veľmi zamotať. Keď by napríklad rodičia každý deň slúžili druhým ľuďom a vlastné deti by ich nemali ani doma, ani by nebolo o nich postarané, tak to by nebolo plnenie Božej vôle.

 Na obraze Božieho milosrdenstva Pán ukazuje na srdce – lebo základ nášho náboženstva je vzťah. Zo srdca vychádzajú lúče – biely a červený – symbol eucharistie, krstu a sviatosti zmierenia. Lebo my duchovne prijímame silu zo sviatostí. Naša zbožnosť je viac zameraná na prijímanie Božích darov, ako na podávanie vlastného výkonu. Na obraze milosrdenstva má Pán pravú ruku dvihnutú a dáva požehnanie. Z Božieho požehnania máme silu na činnosť, nie z vlastnej ľudskej krehkosti. On nás žehná, nehrozí päsťou. Lebo požehnanie dáva nadprirodzenú silu. Strach z trestu je slabá motivácia v silnom pokušení a tvorí otrocký postoj strachu. Pán chce, aby sme mali bázeň – strach z toho, aby sme ho nezranili hriechom. Nech tento sviatok Božieho milosrdenstva prežijeme v plnej milosti. Keď pôjdeme na sv. prijímanie majme rozhodnutie žiť čistý vzťah s Pánom Bohom, bez túžby po akomkoľvek hriechu, aby sme mohli získať odpustenie vín, aj trestov, ako to sľúbil Pán.

o. Dominik

Je tu čas pôstu v ktorom sa viac zamýšľame nad utrpením Pána Ježiša a pripravujeme na na slávenie Veľkej noci.

Pán Ježiš s odvahou a láskou objal kríž, hoci vedel, že to bude ťažká a namáhavá cesta. Buďme vďační za jeho obetu a spolu s ním objímime  kríž a kráčajme pôstom s odvahou a láskou.

Symbolicky odtlačme svoju ruku/prst na kríž vzadu pri stĺpe za každú modlitbu, pôst alebo obetu:

Sv. František z Assisi pred 800 rokmi spolu s rehoľnými bratmi a ľuďmi v mestečku Greccio vytvoril scénu Narodenia Pána, aby si mohli lepšie uvedomiť posolstvo Božieho Syna, ktorý sa z lásky k nám zriekol všetkého a stal sa malým dieťaťom.

Pripravme sa podobne aj my na narodenie Pána Ježiša a dajme mu ten najkrajší dar – svoje srdce.

Pomôžu nám v tom aj adventné aktivity:

• pre deti – Staviteľ sv. František (deti si v sakristii vyzdvihnú plán a postupne si tam budú lepiť nálepky, ktoré dostanú pri sv.omšiach)
• pre dospelých (aj deti)  – Pripravme sa na slávenie Vianoc (vkladanie symbolov do pripravených jasličiek. Kto by chcel prispieť ručnými prácami – háčkované ozdoby, zlaté papierové hviezdičky – nech ich tiež vloží do jasličiek )

     (papierový materiál na výrobu hviezdičiek si vyzdvihnite v sakristii)